Domáca vegeta s liečivým ligurčekom: Kto pozná tento starý recept, ten už v polievke nikdy neznesie žiadne umelé dochucovadlá!

Dostala som darček – krabičku domácej vegety. Tá sa začala nebezpečne míňať  a keďže už nemám záujem dochucovať inou, začala som pátrať po receptoch.

Prečítala som tých postupov na internete kvantum a preverila som napokon recept z Chorvátska. Zaujal ma najprv fotografiou, pretože vegeta pôsobila ako tá, do ktorej som sa zamilovala a následne aj postupom, ktorý spočíva v tom, že niektoré množstvá sa vyrátavajú až podľa množstva výslednej nasušenej hmoty, čo mám osobne najradšej. Plus čosi, čo som v tom recepte nečakala.

Predstavím vám originál recept, ale aj zápletku, ktorá vám možno pomôže neurobiť rovnakú chybu a je to zároveň dôkaz, že pomery jednotlivých zelenín nie sú úplne podstatné, len orientačné.

Zoznam potrebných surovín:

  • 2 kg mrkvy
  • 1 kg petržlenu (aj s vňaťou)
  • 1 kg zeleru (aj s vňaťou)
  • 1 kg paštrnáku
  • 1 kg póru
  • 2-3 väčšie papriky
  • 1 väčšia stonka ligurčeka s listami
  • soľ
  • práškový cukor (!)

Drobné zmeny v recepte

Na začiatok som sa rozhodla pre polovičnú dávku, čiže základom bolo kilo mrkvy. Papriku som úplne zabudla nachystať, to som prehliadla, nevadí, dám nabudúce. Paštrnák som zrovna nezohnala, takže som ho vynechala, dala som viac zeleru, kombinovala som stopkový i buľvový. Póru som mala menej, tak na polovicu s domácou cibuľou. Ligurček milujem, takže ho šlo podstatne, ale že podstatne viac.

Natrhané vňate v tenkej vrstve dáme sušiť bez sekania. Zeleninu naopak na čo najdrobnejšie nastrúhať alebo pomlieť alebo pomixovať – každý zrejme podľa toho, aký najlepší nástroj má po ruke. Ja som povolala na pomoc domáci robot.

Všetky ingrediencie sa dajú sušiť buď prirodzene na slnku (vňate v tieni v prievane ako bylinky) alebo v sušičke alebo v rúre.

Chcela som ísť obľúbenou zadarmo cestou na slnku a tá mi s časťou dávky nevyšla. Konkrétne mrkva s časťou petržlenu to neprežili, padlo mi to na horúci deň, no neuvedomila som si, že problém môže byť sparno. Zjavne je najmä mrkva náchylnejšia, resp. bola v hrubšej vrstve ako ostatné ingrediencie a sparila sa a cez noc v dome začala kvasiť. Musela som pripraviť ďalšiu dávku, už som nemala dostatočné množstvo, takže podiel mrkvy bol výrazne nižší. No rovnako to vôbec nevadí. Už som nenechala nič na náhodu a mrkvy s kúskami petržlenu dobiehali ostatné zeleniny v sušičke, bolo to suché raz-dva.

Najpríjemnejšia etapa výroby je tu! Všetko zmiešať dohromady a doplniť soľ a veru aj cukor. Čiže zmiešame, podľa možností a ľubovôle pomelieme či zmixujeme na čo najdrobnejšie. Nadychujeme sa celý čas tej úžasnej vône, v ktorej sa miešajú príbehy spod zeme i nad zemou všetkých zúčastnených plodín.

Chorvátske pomery dodržať!

Teraz prichádza tá matematická časť. Tu by som sa držala pôvodnej receptúry. Skúsila som počas miešania pridať menej soli alebo vynechať cukor a nie, nestálo to za to. Takže! Výslednú nasušenú nadrobenú zmes odvážime.

Koľko gramov má sušená hmota, toľko isto gramov pridáme soli. Z výslednej váhy vyrátame 10% a toľko pridáme práškového cukru.

Jeho úloha je typicky kulantná – má zvýrazniť chute. Nie je to povinná zložka, ale osobne som rada, že som to vyskúšala, rozdiel bez cukru a s cukrom je markantný. Moja nasušená zmes mala vo výsledku 180 g, spolu so soľou teda 360 gramov, z toho 10 % je 36 gramov, čiže toľko šlo do vegety práškového cukru. Hotovo! Famózna domáca vegeta je na svete. Využitie široké, do akéhokoľvek varenia, nahradí aj bujón. A rovnako výborná do studenej kuchyne, nabrať medzi prsty a ovegetovať zeleniny, šaláty či syry.

 

Prečítal si si článok až do konca? Zaujal ťa? Potom môžeš prácu redaktora odmeniť tým, že dáš článku na Facebooku lajk alebo ho budeš zdieľať ďakujeme.

You Might Also Like